Košík
0 položka/y
0
Košík je prázdny
Kategórie
Najnovšie články na blogu:
Kapybara je cicavec patriaci do radu hlodavcov – rovnako ako myši, potkany, morčatá, činčily a veveričky. V porovnaní so spomínanými druhmi sú však kapybary veľmi veľké zvieratá. Môžu vážiť až 65 kg!
Prvé zmienky o kapybarách pochádzajú z druhej polovice 18. storočia. Opísal ich slávny švédsky prírodovedec Carl Linné. Zaujímavosťou je, že ich zaradil do čeľade ošípaných, a preto bola kapybara dlhé roky považovaná za jeden z druhov ošípaných. Z tohto dôvodu sa hlodavec dodnes často nazýva vodným prasaťom. Názov „kapybara“ v jazyku Guarani znamená tvor požierajúci trávu.
Kapybary pochádzajú z Južnej Ameriky. V prírode žijú najmä vo vlhkých oblastiach – v rovníkových a monzúnových lesoch Kolumbie, Brazílie a Venezuely. Pretože sa ľahko prispôsobujú rôznym podmienkam, možno ich nájsť aj v Argentíne a Uruguaji. Vyberajú si oblasti v blízkosti vodných plôch. Radi sa zdržiavajú aj v ľudských sídlach, kde majú dostatok potravy a menej ich ohrozujú predátori.
Kapybary nie sú chované v masovom meradle, aj keď v Južnej Amerike existujú farmy týchto zvierat. Sú tam uchovávané za účelom výroby kože. Ešte vzácnejším javom je chov kapybár ako domácich miláčikov. Tieto exotické stvorenia možno často nájsť v zoologických záhradách.
Kapybara sa vyskytuje v dvoch variantoch - veľká kapybara a malá kapybara. Jeho rozsah je obmedzený na Panamu a severnú časť Kolumbie. Preto, keď hovoríme o kapybarách, najčastejšie máme na mysli kapybaru obrovskú, ktorá je bežná v Južnej Amerike. Je to najväčší žijúci hlodavec súčasnosti. Dosahuje telesnú hmotnosť až 65 kg (rekordér vážil 91 kg!). V priemere je dlhý 120 cm a vysoký v kohútiku až 65 cm.
Kapybary majú pomerne zavalitú stavbu tela, veľkú hlavu (s očami, nozdrami a malými ušami umiestnenými na jej vrchu, čo uľahčuje zvieraťu plávanie), krátke, silné nohy (predné - štvorprsté, zadné - trojprsté). prsty) končiace pazúrmi a základným chvostom. Prsty kapybary sú spojené membránou s pavučinou – ďalšou vlastnosťou, ktorá robí z kapybar skvelých plavcov.
Ako všetky hlodavce, aj kapybara má silné rezáky, ktoré rastú po celý život. Je to zviera s výborným zrakom, sluchom a čuchom. Koža kapybary je tenká, hnedá, pokrytá riedkou drsnou srsťou, ktorá je na chrbte červenohnedá a na bruchu žltohnedá. Na rozdiel od iných hlodavcov majú kapybary v koži potné žľazy. Samce majú v ústach pachové žľazy, z ktorých v období párenia (na prilákanie samíc) vychádza žltkastý sekrét s pižmovou vôňou.
Kapybary sú bylinožravce, a zároveň veľmi vyberavé – väčšinu ich stravy tvorí len niekoľko druhov rastlín. Kapybary sa živia hlavne pobrežnými trávami. Navyše sú koprofágne – niektoré živiny získavajú z vlastných výkalov. Keďže veľké hlodavce niekedy ničia ľudskú úrodu pri hľadaní potravy, kapybary sú v Južnej Amerike považované za škodcov.
Kapybary žijú v blízkosti vodných plôch. To im umožňuje ochladiť sa v horúcom počasí, keďže riedka srsť im neposkytuje dostatočnú ochranu pred slnkom. V najteplejšom období dňa kapybary väčšinou nevychádzajú z vody, ktorá je pre ne aj výborným úkrytom pred predátormi. Tieto hlodavce sú výbornými plavcami a pri napadnutí sa dokážu schovať pod vodou až na 5 minút. Kapybary nezvládajú tak dobre na súši ako vo vode – bežia dosť nemotorne, nehrabú si nory a pred hrozbami sa dokážu schovať len vo vysokej tráve.
Kapybary sú stádové zvieratá. Väčšinou žijú v rodinných skupinách, zložených z jedného samca, niekoľkých samíc a mláďat – spolu asi 10 – 30 jedincov. V čase nebezpečenstva, napríklad počas sucha, môžu vytvárať stáda, ktoré sú aj niekoľkonásobne väčšie. Kapybary komunikujú pomocou originálnych zvukov, ktoré zostávajú predmetom výskumu vedcov.
Kapybary sú schopné rozmnožovania vo veku približne 1,5 roka. Môžu sa rozmnožovať po celý rok. Kopulácia prebieha vo vode. Gravidita u kapybary trvá 5 mesiacov a vo vrhu sa narodí až 7 mláďat (zvyčajne 3-5). Zostávajú v starostlivosti svojej matky 2-4 mesiace, ale môžu byť kŕmené všetkými samicami v stáde. Samice si nestavajú hniezda ani neposkytujú mláďatám žiadnu špeciálnu ochranu, takže vo voľnej prírode sa väčšina z nich stáva obeťou predátorov.
Dospelá kapybara sa dožíva v priemere 4 roky, aj keď za optimálnych podmienok môže žiť až 10 rokov. Hlodavce často trpia nedostatkom vitamínu C, sú náchylné na početné infekcie a predovšetkým sú ľahkou korisťou mnohých dravých zvierat (vrátane jaguárov, anakond, orlov). Divoké kapybary sú tiež často zabíjané ľuďmi.
Kapybary sú veľmi inteligentné, spoločenské zvieratá. Dajú sa ľahko skrotiť a dokonca ich možno naučiť plniť jednoduché príkazy. Na rozdiel od mnohých iných druhov exotických zvierat je chov kapybar v Poľsku legálny. Bohužiaľ, držať ich doma je prakticky nemožné. Kapybary potrebujú veľa priestoru a majú veľa požiadaviek, ktoré musia spĺňať, aby zostali zdravé a šťastné.
V prvom rade by sa tieto zvieratá nemali chovať samé. Potrebujú svoje stádo, pretože samota je pre nich obrovským zdrojom stresu. V lete musia mať oplotený priestor (najmenej 20 m2 na pár), so stálym prístupom do tieňa a vodnú nádrž hlbokú aspoň 3 metre. V zime nemôžu byť vonku, pretože je pre nich príliš chladno.
Kapybarám treba zabezpečiť aj špeciálne krmivo, ktoré v poľských obchodoch väčšinou nie je dostupné. Prirodzená pastva je príliš riskantná, pretože kapybary majú veľmi citlivý tráviaci systém a ľahko sa môžu otráviť.
Človek, ktorý je schopný zabezpečiť kapybarám vhodné podmienky a rozhodne sa ich chovať, by si mal vyberať zvieratá zo spoľahlivého, legálneho zdroja. Hlodavce predtým žijúce vo voľnej prírode by sa rozhodne nemali krotiť. Kapybara z farmy stojí na Slovensku okolo 1000 – 1500 EUR.
Pozri aj: Pieskomil - informácie, potreby a chov