Separačná úzkosť u psa - príznaky, príčiny, liečba
Separačná úzkosť je jednou z porúch správania psov. Môže sa vyvinúť u psov akéhokoľvek plemena. Štvornožce, ktoré sa s ňou zmáhajú zavýjajú, štekajú, odmietajú jesť, ničia zariadenie a dokonca sa sebapoškodzujú.
Psy sú zvieratá, o ktorých je všeobecne známe, že sú verné členom rodiny. Bohužiaľ častým problémom, s ktorým sa môžu stretnúť je separačná úzkosť. Pes s touto poruchou vyžaduje pomoc špecialistu - behaviorista. Vzhľadom na rozsah svojej prevalencie sa táto porucha považuje dokonca za civilizačnú chorobu.
Separačná úzkosť u psa - čo to je?
Separačná úzkosť u psa je definovaná ako súbor úzkostného správania, keď je zviera ponechané osamote oddelené od ľudí, ktorým je oddané. Dôsledkom toho môže byť množstvo negatívneho správania, ako napríklad: vokalizácia, vykonávanie fyziologických potrieb na nábytok, deštruktívne správanie, sebapoškodzovanie, vyhryzovanie srsti, poruchy spánku, nesústredenosť, precitlivenosť na bolesť, rýchle, plytké dýchanie, svalové napätie, zväčšené slinenie a olizovanie.
Separačná úzkosť u psa sa tiež prejavuje psychomotorickou agitáciou, ako je krúženie pohyb a ďalšie opakujúce sa činnosti. Psy majú tendenciu poškodzovať osobné veci členov domácnosti a vnútorné vybavenie, napríklad škriabaním dverí. Dlhodobá úzkosť môže mať nepriaznivý vplyv na množstvo systémov a orgánov, napríklad na imunitný a tráviaci systém (hnačky, zvracanie, žalúdočné ťažkosti), poškodenie ďasien, zubov, tlamy, zmeny na mandliach a hrtane atď.
Čo je zodpovedné za úzkosť psa pri odlúčení?
Hlavnou príčinou úzkosti psa je nesprávna a niekedy úplná absencia socializácie. Od veku 5 týždňov sú šteniatka náchylné na úzkostné reakcie, ktoré sa zvyšujú až do veku 12 týždňov. V tejto dobe je potrebné im zabezpečiť pozitívne kontakty s ľuďmi, inými psami, prostredím s veľkým počtom podnetov. Pes je vystavený separačnej úzkosti v dôsledku narušenia vzťahu človek - zviera. Ide tu o veľké naviazanie a emocionálny prístup k vášmu miláčikovi. Platí to najmä pre zvieratá, ktoré si v mladosti vytvorili príliš silné puto so svojím majiteľom. Často to postihuje šteniatka, ktoré sú príliš rýchlo odobraté od matky alebo bez nej vyrastajú. Tento stav môže byť spôsobený: náhlou zmenou, napríklad presťahovaním do nového domova, alebo traumatizujúcimi zážitkami zo života zvieraťa, napríklad umiestnením do útulku. Môže to byť spôsobené násilím a trestom, chorobami a bolesťami. Stále viac sa hovorí aj o význame plemena.
Separačná úzkosť u psa - ako s ňou naložiť
Pes so separačnou úzkosťou vyžaduje pomoc špecialistu. Neoceniteľná je v tomto prípade pomoc behavioristu. Liečba tejto poruchy závisí od podstatných prvkov, konkrétne od úpravy správania a kontroly prostredia. Je potrebné ustanoviť a dodržiavať harmonogram dňa, držať sa konkrétneho času stravovania, hry alebo prechádzky a organizovať aktivity, aby pes uvoľnil energiu a napätie. Musí sa vykonať výcvik poslušnosti a samostatnosti. Majiteľ nesmie zabudnúť pochváliť poslušnosť a kontrolovať pozornosť venovanú zvieraťu. Dôležité je cvičenie zostávania psa osamote doma, mali by ste každý deň vychádzať na krátku dobu, počnúc niekoľkými minútami, a postupne tento čas predlžovať.
Čo ešte robiť, keď má váš pes separačnú úzkosť? Je vhodné ignorovať prítulnosť psa, pokusy upútania pozornosti, znecitlivieť na signály spojené s odchodom z domu a jednoducho odísť. Niektorí odporúčajú na liečbu porúch správania liečenie feromónmi. Uvádzajú sa aj alternatívne spôsoby liečby, ako napríklad masáž technikou Tellington Touch, vesta proti úzkosti, bylinky (najmä použitie bylín, ako je medovka, ľubovník, valerián), klietka typu kennel.
