Kliešte - čo o nich treba vedieť

Prichádza jar! Komáre a kliešte sa už vytešujú.

Teploty sú už celkom jarné, čo znamená, že sa prebúdza hmyz. Vrátane kliešťov a komárov. So zvyšujúcou sa teplotou sa zvyšuje aj rýchlosť vývoja lariev bĺch. Ako chrániť domáce zviera pred parazitmi?

V tejto časti sa zameriame na kliešte.

Trochu biológie - čo sú to kliešte?

Kliešte sú ektoparazity cicavcov, vtákov a plazov, ktoré sa rozprestierajú sa po celom svete. Vo všeobecnosti možno kliešte rozdeliť na tvrdé a mäkké.

Obe skupiny sú zodpovedné za šírenie patogénov vrátane baktérií, prvokov, vírusov a rickettsií.

Tvrdé kliešte - teda psie, lúčne a obyčajné.

Existujú tri fázy vývoja. Prvými sú šesťnohé larvy, ktoré sa po prvom jedle z krvi stavovcov premenia na osemnohé nymfy. Nymfy tiež parazitujú a potom sa rozvinú do konečnej fázy - dospelého jedinca, ktorý má tiež osem nôh. Po ďalšom hľadaní potravy dospelá samica kladie zväzok, ktorý sa skladá z tisícok vajíčok a zomrie. Samec po párení so samičkou uhynie. V každej fáze sa kliešte kŕmia iba raz. Celý vývojový cyklus závisí od teploty okolia a trvá jeden až tri roky. Mnoho zástupcov tvrdých kliešťov môže prežiť nepriaznivé obdobie bez kŕmenia. Kliešte sa nielen aktívne zahryznú do tela hostiteľa, ale tiež vylučujú aj cementujúcu látku, ktorá sa po kŕmení rozpúšťa.

Tvrdé kliešte majú dosť zaujímavú techniku „čakania“ na hostiteľa. Čakajú na vrchole stebiel trávy. Cítia oxid uhličitý, teplo a pohyb, čo ich nabáda k zaujatiu konkrétnej „čakacej“ polohy. Keď je hostiteľ v dosahu kliešťa, kliešť vylezie na svoju korisť a nájde si miesto na kŕmenie. Táto metóda hľadania hostiteľov jasne ukazuje, že kliešte nečakajú na korisť na stromoch, ale naopak - na steblách trávy.

Po kŕmení môže byť kliešť dokonca 200 až 600-krát ťažší, než kliešť pred kŕmením. Kliešte sa snažia prispôsobiť prostrediu tak, aby ich šance na prežitie a reprodukciu boli čo najvyššie. Niektoré sa živia jedným hostiteľom vo všetkých vývojových fázach. Iní menia hostiteľa po tom čo sa z nich stanú dospelé jedince. Niektoré sa živia tromi hostiteľmi a menia ich po každej vývojovej fáze.

Životný cyklus mäkkých kliešťov sa tiež skladá z larválneho štádia, z ktorého sa vyvinie nymfa. Nymfy však môžu rásť a parazitovať niekoľkokrát (aj sedem), kým nedosiahnu zodpovedajúcu veľkosť a až potom sa z nich vyvinú dospelí jedinci. To znamená, že mäkké kliešte parazitujú niekoľkokrát predtým, než dosiahnu dospelosť. Samičky medzi jedlami nakladú malé balíčky vajíčok. Životný cyklus mäkkých kliešťov je preto výrazne dlhší a trvá niekoľko rokov. Mäkké kliešte môžu navyše prežiť bez potravy mnoho rokov.

Mäkké kliešte sa do svojho hostiteľa vhryzú iba mechanicky a špeciálne štruktúry na ich ústach bránia ľahkému odstráneniu. Niektoré mäkké kliešte hľadajú hostiteľa tým, že ho „očakávajú“ na nízkych rastlinách. Prevažná väčšina z nich však parazituje v hniezdach a norách. Oxid uhličitý, teplo a pohyb stimulujú kliešte k hľadaniu hostiteľa. Nasávajú niekoľko minút až niekoľkých dní. Telo mäkkých kliešťov sa počas kŕmenia rozširuje, ale nerozrastá sa. Po kŕmení sú kliešte 5 až 10-krát ťažšie než predtým. Kožné ochorenia môžu spôsobiť u ľudí závažné a niekedy chronické svrbenie a viesť k anafylaktickej reakcii.

Choroby prenášané kliešťami

Tvrdé kliešte sú prenášačmi chorôb, ktoré sú s nimi spájané. V našich klimatických podmienkach sú najdôležitejšie štyri druhy kliešťov, ktoré prenášajú nasledujúce choroby:

Ochorenie: Anaplazmóza
Prenášač: Ixodes ricinus - kliešť obyčajný
Príznaky: anorexia, letargia, anémia a multiorgánové príznaky. Pre nedostatok typických príznakov môže byť ťažké ju rozpoznať.

Choroba: Babezióza
Prenášač: Dermatocentor reticulatus - lúčny kliešť a Rhipicephalus sanguinatus - psí kliešť

Príznaky: horúčka, strata hmotnosti, anémia, mdloby, ekchymóza, celková slabosť, často žltačka.

Choroba: Lymská borelióza
Prenášač: Ixodes ricinus - kliešť obyčajný
Príznaky: horúčka, krívanie, celková slabosť, poškodenie obličiek.

Ochorenie: TBE (kliešťová encefalomyelitída)
Prenášač: Ixodes ricinus - kliešť obyčajný
Príznaky: Horúčka, príznaky nervového systému, ktoré sa môžu zhoršovať a viesť k smrti.

Choroba: Hepatozoonóza
Nesie ju: Rhipicephalus sanguinatus - psí kliešť
Príznaky: Choroba sa objavuje po ZJEDENÍ kliešťa psom. V dnešnej dobe je u nás veľmi zriedkavá. Celková slabosť, znížená imunita, anémia, horúčka.

Všetky tieto choroby sa liečia ťažko, môžu zviera zabiť a často si vyžadujú veľmi nákladnú liečbu. Preto je podľa zlatého pravidla prevencia lepšia než liečba. V súčasnosti na trhu neexistujú žiadne opatrenia, ktoré by úplne zabránili uštipnutiu kliešťom. Mali by sa preto zvoliť opatrenia zo skrátenia času kŕmenia na také, ktoré minimalizujú riziko alebo zabráni prenosu patogénov.

Články na blogu nie sú lekárskou radou a nenahrádzajú návštevu veterinára.