Huculský kôň (Hucul) – najdôležitejšie informácie o plemene
Odvaha, výdrž a inteligencia – to sú len tri z predností huculského koňa, ktorý je hrdinom nášho rozprávania. Huculský kôň patrí medzi najstaršie plemená koní a je veľmi výnimočný. Prečítaj si článok a dozvieš sa viac o odvážnych huculoch.
Huculské kone – história plemena
Ak miluješ kone a Beskydy, je veľmi pravdepodobné, že si pri návštevách tohto regiónu neraz videl jazdcov, ktorí prechádzali horské chodníky na menších, ušľachtilých a masívnych koňoch. Štvornohí spoločníci horských výprav, o ktorých teraz hovoríme, sú huculy. Múdre, vytrvalé a trpezlivé kone, ktoré od pradávna pomáhali človeku pri práci.
Odkiaľ pochádza názov huculy? Názov huculských koní pochádza od názvu horalov, ktorých domovom bola Huculská oblasť. Dá sa smelo povedať, že bez podpory huculských koní by to mali horali veľmi ťažké, pretože huculy im pomáhali s prepravou nákladov v náročných – horských podmienkach. Úloha koní teda nebola jednoduchá a bola veľmi zodpovedná.
Každodenný život dávnych Huculov
Pôvod huculského koňa je dodnes opradený závojom tajomstva. S najväčšou pravdepodobnosťou boli predkami huculov mongolské kone, ako aj tarpany skrížené s arabmi – a je veľmi pravdepodobné, že v ich žilách koluje aj krv koní Przewalského.
V roku 1603 nachádzame v diele „Hippica“ od Drohošťajského prvú písomnú zmienku o huculoch. Drohošťajský zdôrazňuje výdrž huculov a ich schopnosť prispôsobiť sa náročným podmienkam. Horalovia svojich štvornohých spoločníkov nerozmaznávali. Kone väčšinu času trávili vonku a len počas veľmi mrazivých dní im ľudia poskytovali prístrešie v ohradách alebo horských kolibách.
Počas letných mesiacov sa huculy živili trávou, zatiaľ čo v zime ich potravou boli kopy sena uložené na horských lúkach. Ľudia im obohacovali stravu ovsom alebo kukuricou, no robili to len vtedy, keď kone pracovali viac ako zvyčajne. Kto vie… možno deti počas hier na poli prikrmovali svojich štvornohých priateľov klasmi kukurice. Jedno je však isté: drsné horské podmienky a ťažká práca huculy otužili a zabezpečili im veľmi dobré zdravie.
Ako vyzerajú huculské kone?
Široké čelo, suchá, ťažká hlava, masívny krk, silný trup s dobre vyklenutými rebrami, široká hruď, nízky, dobre osvalený kohútik, pevný – zaoblený zadok, mimoriadne silné predné končatiny ukončené menšími, ale tvrdými a zároveň pružnými kopytami – to je stručný opis huculského koňa. Aká je farba srsti huculov? Farba srsti huculských koní je najčastejšie:
• gaštanová
• myšacia
• pajaznatá (biela alebo sivá škvrnitosť)
• palomino (zlatistá až svetložltú srsť).
U gaštanových, myšacích a palomino koní je často viditeľný tmavší pruh, ktorý zdobí ich chrbát.
Stojí za to vedieť, že rozlišujeme dve odrody huculských koní: kone patriace k prvému typu plemena majú dlhší krk, užšiu papuľu a šikmú lopatku, zatiaľ čo kone druhého typu majú krátky krk, štíhlu hlavu, vysoký zadok a kolmé lopatky.
Huculský kôň – hmotnosť, výška a…
Huculy sú malé. Vážia približne 400 kg. Kobyly dosahujú v kohútiku výšku okolo 143 cm, žrebce okolo 145 cm. Pohyb týchto koní je plynulý a dynamický.
Huculy sú skvelými spoločníkmi pri rôznych aktivitách. Sprevádzajú nás počas výprav, skokov, vďaka svojej múdrosti a trpezlivosti podporujú deti so zdravotným postihnutím a pomáhajú im prekonávať výzvy. Pohotovo preskakujú horské prekážky, opatrne prečkávajú snehové víchrice, skúmajú terén svojimi pevnými kopytami a bezpečne dorazia do cieľa. Sú veľmi samostatné. Sú to vynikajúce rodinné kone, vhodné ako pre začiatočníkov, tak aj pre pokročilých jazdcov. Huculy majú veľké srdce. Oceňme to.
Huculský kôň – charakter
Huculy sú nádherné! Sú to múdre, trpezlivé, jemné a priateľské kone. Ak chovateľ rozumie ich potrebám, medzi koňom a človekom vzniká silné puto. Zároveň majú huculy svoju hrdosť a povahu: vyjadrujú svoj názor, často signalizujú svoj diskomfort, no treba si pamätať, že kone veľmi zriedka ukazujú bolesť, pokiaľ nie je veľmi silná. Naši štvornohí spoločníci trpia potichu, preto musí ich chovateľ múdro reagovať na znepokojujúce signály, ktoré mu zviera vysiela. Ľudia si často myslia, že kôň je zlomyseľný alebo neposlušný, no v mnohých prípadoch neobvyklé správanie vyplýva z diskomfortu a bolesti.
Chov huculských koní
Srdcom chovu huculských koní na Slovensku je hlavne región východných Karpát, najmä oblasti okolo Sniny, Humenného a ďalších častí Prešovského a Košického kraja. V týchto regiónoch sa nachádzajú vhodné prírodné podmienky pre chov huculov, ktoré sú známe svojou odolnosťou a prispôsobivosťou horskému prostrediu. Huculy tu žijú vo voľnej prírode a sú často využívané na rekreačnú jazdu aj na prácu v teréne. Slovenskí chovatelia sa snažia o zachovanie a podporu tohto vzácneho plemena, ktoré má v našich horách dlhú tradíciu. Zásluhy môžeme pripísať aj chovom huculov v stáde. Kone v nich žijú voľne a zaujímavé je, že tam, kde je najmenší zásah človeka, sa naši štvornohí spoločníci majú výborne a v stáde sa zaznamenáva takmer 100 % úspešnosť oplodnenia.
Trpia huculské kone chorobami?
Ako sme už spomínali, huculské kone sa tešia veľmi dobrému zdraviu. To však neznamená, že sú nezraniteľné. Napriek svojej pevnej a silnej stavbe sú citlivé, majú svoje emócie a potreby. Medzi základné potreby huculských koní patrí:
• sloboda a pohyb, teda čas strávený s ich kamarátmi v stáde počas výbehu
• dobre vyvážená strava (základom kŕmenia je kvalitná objemová potrava a až potom výživová)
• pozornosť a láska chovateľa (huculy majú veľké srdce a viažu sa na svojich opatrovateľov. Dôležitý je pre nich čas strávený na prechádzkach, nielen v sedle).
Prečítaj si, aké sú najčastejšie choroby koní.
Jedovaté rastliny pre kone
Kone sú bylinožravce, ale to neznamená, že môžu jesť akúkoľvek rastlinu. Existujú rastliny, ktorých požitie môže spôsobiť vážne otravy až smrť koňa. Vždy zdôrazňujeme, že kone sa zvyčajne nevrhnú na potravu, ktorá im neprospieva, pretože sú múdre, majú dobrú pamäť a rozpoznajú škodlivé rastliny podľa vône a chuti, no napriek tomu sa neoplatí riskovať. Pred vpustením koní na lúku alebo do záhrady je potrebné odstrániť „neželaných návštevníkov“ pomocou záhradníckych nástrojov, ako sú záhradné nožnice a záhradnícky prerezávač (sekátor).
Pamätaj tiež, že príliš malé porcie jedla ale aj prekrmovanie (dôsledok nadmernej starostlivosti) môžu mať katastrofálne následky. Kôň by mal jesť často a v malých množstvách. Odporúčame kŕmiť ho 5-krát denne (minimálne 3-krát). Nezabudni ani na stály prístup k čistej vode.
Možno ťa zaujme: Parazity koní – kedy odčerviť koňa?
Kôň huculský – zhrnutie
Huculský kôň je múdry, odvážny, hrdý a vytrvalý spoločník ľudí. Vďaka svojim skúsenostiam a stavbe tela sa výborne orientuje na horských chodníkoch. Je skvelým priateľom ako pre začínajúcich jazdcov, tak aj pre pokročilých. Potrebuje múdreho vodcu, ktorému bude môcť dôverovať.
Foto: Canva.com
