Košík
0 položka/y
0
Košík je prázdny
Kategórie
Najnovšie články na blogu:
Abesínska mačka je pôvodné a zároveň jedno z najstarších uznávaných plemien. Tieto mimoriadne inteligentné a veľmi aktívne zvieratá nemajú rady samotu. Pri výbere takého štvornohého priateľa musíte byť pripravení venovať mu dostatočnú pozornosť.
Meno abesínskych mačiek nemá veľa spoločného s ich pôvodom. Aj keď prvá Abesínska mačka prišla do Európy z oblastí dnešnej Etiópie (predtým Abesínsko), plemeno odtiaľ nepochádza. Je tiež mýtom, že predkovia Abesínov boli v staroveku Egypťanmi uctievaní (o čom svedčí podobnosť plemena s mačkami zvečnenými na sochách a maľbách). Teraz sa zistilo, že génová mutácia zodpovedná za štruktúru srsti abesínskych mačiek sa nevyskytuje v žiadnej z vyššie uvedených oblastí.
Genetický výskum naznačuje, že Abesínske mačky sú veľmi starodávne plemeno pochádzajúce z pobrežia Indického oceánu a juhovýchodnej Ázie. Prvým zvieraťom, ktoré bolo na starom kontinente považované za čistokrvné, bola mačka Zula, ktorá v roku 1868 prišla do Anglicka. Angličania omámení jej krásou, začali chov krížením Abesína s britskou krátkosrstou mačkou. V tom istom období sa toto plemeno začalo rozvíjať v Spojených štátoch, pričom sa ešte viac dbalo na jeho čistokrvnosť. Výsledkom je, že Abesíni na oboch stranách Atlantiku majú mierne odlišné štruktúry tela. Na začiatku 20. storočia boli Abesínske mačky oficiálne uznané ako nové plemeno. Ich populáciu zničili dve svetové vojny. Vďaka spoločnému úsiliu amerických a európskych chovateľov sa plemeno znovu zrodilo v druhej polovici 20. storočia.
Abesínske mačky sú stredne veľké zvieratá (samice vážia 3 - 4 kg a samci 4 - 5 kg) s proporcionálnym, štíhlym, a atletickým telom. Majú pružný, svalnatý trup, dlhé štíhle končatiny končiace malými oválnymi labkami a dlhý špicatý chvost. Hlava Abesínov je klinovitá. Veľké, široké uši sú nasadené ďaleko od seba a pomerne nízko. Na zadnej strane majú charakteristickú kresbu - pripomínajúcu tmavý odtlačok palca. Mandľové oči abesínskych mačiek majú zvyčajne zlatú, medenú, zelenú alebo orieškovú farbu. Sú orámované tmavými linkami. Nos štvornožcov je červený a je orámovaný tiež čiernou farbou. Abesínske mačky majú krátku priliehavú srsť s malým množstvom podsady a veľmi zaujímavou farbou, ktorá je dôsledkom génu aguti. Spôsobuje nerovnomerné rozloženie vlasového pigmentu, takže každý vlas má niekoľko pruhov. Takzvaný ticking sa zvyčajne vyskytuje na hlave, chrbte, chvoste a vnútornej strane labiek. Zvyšné časti tela sú základnej farbe, najčastejšie plavé, šedo-modré, medeno-ryšavé alebo svetlo krémové.
Abesínske mačky sú mimoriadne inteligentné zvieratá s nevyčerpateľnou energiou. Je dobré poskytnúť im dostatočne veľký priestor na vystrájanie s vysokým škrabadlom. Milujú zábavu v rámci ktorej sa naučia veľa trikov. Sú odvážne a zvedavé sveta – dokážu chodiť krok za krokom za svojím pánom a pozorovať čo robí. Je to aj preto, lebo sú veľmi spoločenské. Potrebujú neustálu blízkosť so svojím „stádom“, takže zaneprázdnení ľudia, ktorí sa nemôžu svojej mačke venovať dosť času, by mali premýšľať o tom, že by poskytli Abesínovi spoločnosť, najlepšie v podobe súrodenca. Nič však nemôže nahradiť kontakt s „jeho človekom“ a denné množstvo maznania. Abesínske mačky sa ich môžu dožadovať. Na rozdiel od väčšiny orientálnych mačiek majú jemný, tichý hlas, takže ich vokalizácia by nemala byť pre nikoho unavujúca.
Abesínske mačky žijú asi 13-15 rokov. Aj keď sú primárnym plemenom, majú sklon k dedičným chorobám. Najčastejšie bojujú s:
· progresívna atrofia sietnice,
· anémia,
· zlyhanie obličiek
· zápal ďasien.
Všeobecne však platí, že Abesínske mačky sú v dobrom zdravotnom stave a nevyžadujú zložitú starostlivosť, okrem bežného česania srsti (raz týždenne), strihania pazúrov alebo kontroly čistoty uší. Kvôli vysokej úrovni aktivity nie sú náchylné na nadváhu. Malo by im však byť poskytnuté veľa pohybu a kvalitné jedlo, ktoré poskytuje správne množstvo energie, teda vysoko bielkovinové. Abesínske mačky sa pri diéte BARF cítia výborne, ale môžu byť kŕmené aj hotovým krmivom. Kvôli vrodenej náchylnosti plemena na choroby močových ciest by mali byť kŕmené mokrým jedlom s malým prídavkom vody.