Plch – vlastnosti a podmienky chovu afrických „veveričiek“
Plch africký, bežnejšie nazývaný plch sivý, je malý cicavec, ktorý vyzerá trochu ako veverička a napriek svojej šedej farbe je s veveričkou často zamieňaný. Hoci oba druhy patria do radu hlodavcov, geneticky nemajú nič spoločné.
Plch sivý je v súčasnosti jediným známym zástupcom rodu plchov. Tento malý cicavec v prírode obýva južné oblasti Afriky. Vyskytuje sa tiež na severe Malej Ázie, na Kaukaze a v lesoch strednej a juhovýchodnej Európy. V Česku a na Slovensku nie sú plchy rozšírené, no možno ich stretnúť v horách a podhorí. Títo stromoví hlodavci žijú najmä v listnatých (bukových, dubových) a zmiešaných lesoch. Niekedy obývajú aj parky a záhrady.
Ako vyzerá plch?
Plchy sivé sú o niečo menšie ako veveričky, ku ktorým bývajú často prirovnávané. Dosahujú dĺžku 15–16 cm, pričom približne polovicu z toho tvorí huňatý chvost. Hmotnosť tela plcha sa pohybuje okolo 120 gramov. Tieto hlodavce majú veľké, tmavé oči, okrúhle uši a ružový ňufák, z okolia ktorého vyrastajú dlhé fúzy (vibrisy). Vibrisy predstavujú dôležitý hmatový orgán, ktorý je obzvlášť užitočný pri pohybe v tme. Okrem toho majú plchy veľmi dobre vyvinutý sluch, zrak aj čuch, čo im výrazne pomáha pri orientácii v ich prirodzenom prostredí – najmä v noci, keď sú najaktívnejšie.
Hustá srsť plchov má sivé (popolavé) sfarbenie, zatiaľ čo bruško a spodná časť ňufáka sú biele alebo sivobiele. Krátke predné končatiny sú zakončené štyrmi prstami, zatiaľ čo zadné majú päť prstov. Na prvý pohľad nie je možné rozoznať pohlavie – samce a samice sa na pohľad nelíšia stavbou tela.
Ako sa plch správa v prírodných podmienkach?
Plchy sivé sú nočné živočíchy. Zobúdzajú sa vo večerných hodinách, kedy sú aj najaktívnejšie. Väčšinu času trávia v korunách stromov, po ktorých sa pohybujú s výnimočnou obratnosťou – šplhajú aj skáču. K skvelej priľnavosti na vetvách im napomáhajú ostré pazúriky a tiež špeciálna sekrécia zo žliaz vo vankúšikoch na ich labkách. Rovnováhu pri pohybe im zasa pomáhajú udržiavať ich dlhé chvosty.
Počas dňa plchy spia, ukryté v korunách stromov, často v spoločnosti iných jedincov svojho druhu. Tieto hlodavce žijú v rodinných skupinách, ktoré zvyčajne tvoria desiatky jedincov. V období aktivity medzi sebou veľmi živo komunikujú pomocou rôznych zvukových prejavov. Ich prirodzenými nepriateľmi sú predátory – najmä dravé vtáky (ako orly a sovy) a cicavce (napríklad kuny alebo domáce mačky).
Plchy sú aktívne najmä počas letného obdobia. Po relatívne dlhom období intenzívneho prijímania potravy prichádza k rozmnožovaniu, a to zvyčajne raz ročne. Samica po približne mesačnej gravidite vrhne priemerne 4 až 6 mláďat. V tomto období slúžia ako úkryt dutiny v stromoch alebo skalné pukliny. Mláďatá dospievajú v priebehu troch mesiacov.
Začiatkom jesene si plchy vytvárajú zásoby potravy na zimu, ktoré si ukrývajú do nôr vykopaných v zemi. Práve tam trávia zimné obdobie v hlbokom spánku (hibernácii), ktorá môže trvať až 8 mesiacov – zvyčajne od októbra do mája. Plch sivý sa vo voľnej prírode dožíva približne 6 až 9 rokov.
Ako vyzerá chov plchov doma?
Plcha sivého je možné ochočiť a chovať aj v domácich podmienkach. Ide o pomerne nenáročné zvieratá, ktoré spravidla nepredstavujú problém ani pre začínajúcich chovateľov. Je však veľmi dôležité mať na pamäti, že plchy sú spoločenské živočíchy – sú zvyknuté žiť v skupinách a zle znášajú samotu. Preto by si každý, kto sa rozhodne pre chov týchto exotických hlodavcov, mal zaobstarať aspoň dva jedince.
Plchy je možné chovať v klietkach, no bežne dostupné modely na trhu často nie sú vhodné. Majú totiž široko rozostúpené mreže, medzi ktoré sa môže drobný hlodavec ľahko zakliesniť a spôsobiť si zranenie. Z tohto dôvodu sa odporúča chovať plchy v teráriách s minimálnymi rozmermi 50 × 40 × 70 cm (pre dve zvieratá).
Základom vybavenia terária pre plchy sú prvky na lezenie – vetvičky, siete, rebríky a podobné pomôcky, ktoré im umožňujú napĺňať prirodzenú potrebu pohybu a šplhania. V ubikácii by nemali chýbať ani hračky, ktoré podnietia ich aktivitu – výbornou voľbou je bežecké koliesko alebo hojdacia sieť (hamak). Neoddeliteľnou súčasťou je aj búdka alebo iný úkryt, kde sa môžu plchy cez deň ukryť a odpočívať. Na dno terária patrí asi 3 cm vrstva bezprašného podkladu, do ktorého sa môžu zvieratá zahrabávať – čo zodpovedá ich prirodzenému správaniu.
Mimoriadne dôležité je zabezpečiť plchom vhodnú teplotu prostredia – ideálne v rozmedzí 21–25 °C. Ak je v miestnosti chladnejšie, terárium treba dodatočne vyhrievať (pomocou výhrevných podložiek alebo lámp). V opačnom prípade hrozí, že plchy upadnú do zimného spánku, ktorý však v umelých podmienkach môže viesť k vážnym zdravotným problémom, dokonca až k úhynu.
Tento typ chovu si síce vyžaduje určitú prípravu, no pri dodržaní základných podmienok sa môže stať príjemným zážitkom – a plch zas roztomilým, aktívnym a spoločenským domácim spoločníkom.
Čím kŕmiť afrického plcha?
Plchy sivé sú všežavce. Vo voľnej prírode sa živia výhonkami rastlín, listami, kôrou, semenami, plodmi zo stromov a kríkov, ale aj malými živočíchmi – najmä bezstavovcami, no príležitostne aj mláďatami niektorých vtákov.
V domácich podmienkach je vhodné kŕmiť plchy kvalitnými krmivami určenými pre hlodavce, ktoré sú nutrične vyvážené a obsahujú všetky dôležité živiny. Ich jedálniček možno dopĺňať orechami, zeleninou (napr. mrkvou, paprikou) a ovocím (napr. banánmi, jahodami). Plchy potrebujú aj živočíšne bielkoviny – môžu ich prijímať vo forme suchej potravy, hmyzu alebo malého množstva hydinového mäsa.
Zvieratá musia mať neustály prístup k čerstvej vode a k minerálnemu kamienku (vápnikovej kocke), ktorý im pomáha udržiavať zdravé zuby a tiež dopĺňať dôležité minerály.
Ako skrotiť afrického plcha?
Plchy potrebujú určitý čas, aby si zvykli na svojho chovateľa. Po prinesení domov by sa nemali vyberať z terária. Až keď sa v ňom začnú voľne pohybovať, je možné sa pokúsiť o dotyk. Najjednoduchšie je získať si dôveru plchov „podplácaním“ maškrtou. Keď si zvieratá začnú brať jedlo z ruky, možno ich (bez rizika pohryzenia a bez stresu pre zvieratá) vypustiť z terária. Miestnosť by mala byť predtým dôkladne zabezpečená, aby sa hlodavce nezasekli v zákutiach nábytku alebo neutiekli cez okno.
Plchy sa veľmi rady hrajú. Môžu sa pritom naučiť vyliezať chovateľovi na ruku, hoci nemusia dobre reagovať na pokusy o ich chytenie. Čím viac budú mať dobrých asociácií so svojím majiteľom (aj v tomto prípade sa tiež osvedčuje odmeňovanie maškrtami), tým väčšia je šanca, že budú rady zostávať s ním vo fyzickom kontakte.
